V lete 2001 som sa vďaka svojmu zamestananiu dostal do oblasti okolo
Topoľčianok a na pohorie Tribeč. Bývali sme v obytnom prívese v obore
neďaleko obce Žikava. Hneď prvý deň ma udivila príroda v tejto oblasti.
Dubové lesy pripomínali skôr obrovské parky, ako klasický les. Cesty sú tu
väčšinou asfaltové alebo kamenité ako stvorené na cykloturistiku v nádhernej
prírode. Veľa z nich sme prešli autom, ale časť som prešiel aj na bicykli,
ktorý som si zobral so sebou a na ktorom som svijich kolegov posledný deň aj
opustil. Jedno z najkrajších miest, kde sme pracovali boli lúčnaté kopce
na juh od obce Jedľové Kostolany. Na jednom z nich je umiestnený drevený
dvojkríž aj s trojvrším. Z tohoto miesta je dobrý výhľad na obec na
severe. Smerom na severozápad je možnosť vidieť dobre zachované zrúcaniny hradu
Hrušov, ktorý sa vypína na temene vrchu Skalka nedaleko obce Skýcov. Hrušovský
hrad vznikol v polovici 13. storočia.(V Skýcove sú pre zmernu zvyšky
renesančného kaštieľa.) Smerom na severo severo západ je na kopci vysielač a
rozhľadňa. Ďalšou pôsobivou lokalitou je Brezov Štál asi 3 km severne od Jedľových Kostolian. Odtiaľto je tiež
nádherný výhľad na hrad Hrušov, východnú časť Skýcovskej planiny a časť Hlbokej
Doliny. Na ohybe cesty medzi Jedľovými Kostolanmi a Malou Lehotou sme
v lese len niekoľko desiatok metrov od cesty obdivovali zrúcaninu
Živánskej strážnej veže postavenej v gotickom štýle s kruhovým
ôdorysom. V obci Malá Lehota je tesne vedľa cesty andezitové kamenné more,
ktoré vzniklo rozpadom andezitového lávového
prúdu.
V posledný deň, keď kolegovia odchádzali domov som si nabalil batoh a
cyklotašky a na svojom 15-ročnom bicykli som sa vybral na cestu cez oboru
(zvernicu) pri Žikave po červenej značke do Skýcova. Odtiaľ som pokračoval smerom na sever. Bicykloval som v peknom
zalesnenom prostredí. Hore kopcom som sa vďaka svojej slabej kondícií riadne
zapotil, ale námaha bola odmenená pohľadom zo serpentín na husté lesy do
Drahožickej Doliny v. Veľmi dobre mi padlo aj 17-percentné klesanie na niektorých úsekoch cesty. V prvej polovici od Skýcova po
Veľké Uherce je monotónne stúpanie a v druhej polovici zase monotónne
klesanoe. Vo Veľkých Uherciach som si obišiel dookola vodnú nádrž okolo ktorej
je možnosť stanovať a je tu aj možnosť ubytovania sa. Pôvodne som tu chcel
prespať pod širákom, ale bolo tu však príliž živo na môj vkus.V samotnej
obci ma prekvapila kamenná dlažba a dychovka, ktorá tu v podvečer
vytvárala pohodovú atmosféru.
Bicykel som namieril do Hvezdárne v Partizánskom, kde som potom aj
prespal. Na druhý deň som sa kus cesty vracal a pred Oslanami som odbočil
smerom na Žarnovicu. Slnko nemilosrdne pálilo a cesta hore kopcom mi dávala
riadne zabrať. V oblasi pri Hornej Vsi a Rudiciach som mal dobrý výhľad na
Žarnov, ktorého skalnatý vrchol sa týčil nad stromami ako hradba. O niekoľko
kilometrov ďalej ma predbehol další cyklista. Spomalil a slovne ma podporoval
cestou do kopca na Müller kde je najvyššie miesto
tohoto úseku cesty. Cestu dole sme si poriadne užili, lebo sme bez problémov
dosahovali rýchlosti okolo 60km/h. V Horných Hámroch sme sa
rozdelili. Ja som navštívil rodinu a
prespal som tu a on pokračoval ďalej.
Na
nasledujúci deň som sa zviezol dolu kopcom do Žarnovice a odbočil som smerom na
Novú Baňu. V Novej Bani mi praskla jedna spica na zadnom kolese a
z cesty na bicykli sa stalo nadhadzovanie, ktoré mi na nálade nepridávalo.
Tk nejako si predstavujem cestovanie na ťave. Našťastie som si naň postupne
zvykol. Pred Hronským Beňadikom som odbočil smerom na Zlaté Moravce popod Veľký
Inovec. Z oblasti okolo Zlatých Moraviec až po zhruba obec Neverice som
sledoval približujúcu sa zrúcaninu hradu Gýmeš. Hrad Gýmeš bol postavený okolo
roku 1260 na svahu kopca Dúň. Potom som sledoval približujúci sa vysielač na
Zobore.
Na konci Nitry som dohonil dvoch cyklistov, ktorí išli do Nových Zámkov
ku ktorím som sa pripojil. Sólovej jazdy som mal už za sebou asi 4 hodiny a
preto mi dobre padlo, že som sa mohol s niekým porozprávať. V Branči
sme sa museli schovať do hostinca pred blížiacou sa búrkou. Ostávalo asi 20 km
do Nových Zámkov. Pri Šuranoch sme opäť
museli prečkať v autobusovej zastávke ďalšiu vlnu dažďa a hromobitia. Do
Nových Zámkov sme prišli už potme. Mne ostalo ešte 30 km do Komárna, kde som
cestu ukončil.
Počas celej cesty som si všímal vône, ktoré ma na bicykli sprevádzali a
podľa ktorých by sa aj so zatvorenými očami dalo odhadnúť kadiaľ prechádzam.
V hornatých častiach sa striedal vlhkejší vzduch v listnatých lesoch
s voňavým vzduchom šíriacim sa z lesov ihličnatých. Miestami bolo možné
cítiť živicu čerstvo vyrúbaných stromov, alebo narezaného dreva.
V lúčnatých oblastiach to bola pre zmenu vôňa lesných jahôd, a lúčnych
kvetov. V dedinkách vo večerných hodinách sa šírila sladká vôňa kvetov
vysadených pred domami, vôňa dymu a chystajúcej sa večere.
V oblastiach od Nitroy do Nových Zámkov sa striedali vône horúceho
vyprahnutého poľa, obylia a kukurice s vôňou ťažkého vlhkého búrkového vzduchu.
Po príchode domov som sa osprchoval a zaľahol spať. Zmyl som zo seba pot
a prach ciest, ale nie pocity z pekne stávených dní.
*