Splav Hrona 2005

Róbert Výboch

Dátum konania 24 – 26. 6. 2005

Osoby a obsadenie: Dolina - veslujúci napravo aj naľavo, veliteľ lode,

Kaťa - veslujúca napravo aj naľavo, frfloš lode

Robo - kormidlujúci a sem tam aj veslujúci, muž cez palubu

Celé sa to začalo asi 3 (slovom tri) týždne pred akciou. I keď Dolina už o tom sníval dávnejšie, naozaj hrubé rysy to nabralo pri posedení v pohostinstve (na rohu) pri pollitri chladnej kofoly, spomínané tri týždne pred akciou, keď sme sa dohodli, že splavíme Hron. Ucelenejšie rysy to nabralo, keď sme sa tri dni pred odchodom dohodli, že pôjdeme do Banskej Bystrice a odtiaľ sa budeme plaviť, pokiaľ to len pôjde. Treba to chápať tak, že kým sa niektorý z nás neutopí, alebo nepichneme čln, pretože Dolina aj po úpornom trojdňovom hľadaní nenašiel lepenie k člnu. Tak sme tedy vyrazili v piatok zaránky o 6 hod a 18 minútach z Hurbanova a okolo 10:30 sme boli v BB. Presunuli sme sa cez podjazd pod železnicou k rieke. Prvé pocity boli zvláštne. Voda tiekla svižne, bolo jej tak povyše kolien. Kým sme fúkali čln, prešlo okolo nás zopár gumených kajakov. Chvíľu nás aj natáčal nejaký ujco s kamerou, ale potom ho prestalo baviť snímať Dolinove a moje vypracované lýtka ako s vervou šliapeme na žabu (podotýkam gumenú a deravú) v úsilí nafúkať čo najviac vzduchu do člna. Pred nástupom do člna sme chvíľu laborovali s umiestnením bagáže, ale nakoniec sme zistili, že bude najlepšie, ak bude vpredu na prove člna nakopená na sebe (predsa len pohodlie je pohodlie). A tak sme tedy, v mene Božom či ako to, vyrazili. Preplavenie zvyškom BB bolo zaujímavé do tej miery, že sme sa zoznamovali s pohybmi člna na vode a kačicami, ktoré plávali okolo nás. Po čase sme začali kačice ignorovať, pretože ich bolo viac než dosť a ani jedna náš pozdrav neopätovala( akoby aj, však to boli kačice).Hneď za BB boli také malinkaté perejky, ako stvorené na zohratie sa a prvú skúsenosť. Pádlovali sme ako o dušu, a čln div sa svete zväčša išiel, kam sme chceli.Za týmito perejkami sme vykotvili (ak sa to tak dá nazvať) pri brehu, lebo sme zhodnotili, že na studenej vode sa vzduch v člne zbehol, a kúsok sme zase šlapali žabe na krk. Ako sme sa mýlili, sme sa dozvedeli až neskôr hehe. Dolina pri vystupovaní zachytil nohou o šnúrku na boku člna a natiahol sa do vody aký dlhý, taký široký. Škodoradosť najlepšia radosť, tak sme sa mu pekne zarehotali. Takto experimentujúc na vode sme došli až po dedinu Vlkanová. A tam to na nás prišlo, teda na mňa. Tesne pred dedinou, bola trochu prudšia kaskáda, s veľkými kameňmi. Ja ako kormidelník som sedel vzadu a gulami som ohrieval ventil na zadnom okraji člna a Dolina s Kaťou sedeli v polovici. Čln bol už samozrejme mäkký (podľa, ešte vtedy nášho názoru, vplyvom rozťažnosti plynu v závislosti na teplote) a tým činom v strede prehnutý. Dolina v úpornej snahe vyhnúť sa jednému kameňu, povstal v člne (nie do zbrane, ale do pádla) a odpichol sa od neho pádlom. Či už dosiahol, nejaký účinok ten odpich voči kameňu posúdiť neviem, ale účinok voči mne bol evidetný. V momente ako sa čln vyrovnal, som zistil, že už nesedím, ale letím chrbtom do vody ako zdatný potápač. Voda po kolená, ale klepnúť si hlavu o kamienok a už plávam hore pupkom. Neskôr som sa dozvedel, že Dolina špekuloval či ma má veslom ratovať, alebo doraziť po hlave. Po mojom snaživom hrabaní sa na breh som spočítal straty, hm voda mi zobrala kraťasy, ktorými som mal prikryté holé kolená, aby mi ich Fero (slnko) nespálil. Ale pádlo som udržal a aj klobúk som chňapol, keď plával popri mne. Hádam najviac ma mrzí soťola ( slnečnicové jadierka ), ktorú som mal vo vrecku. Kukám do vody, kde sú a čo vidím: Dolina stojí tesne za kaskádkou hrdinsky po pás vo vode, drží čln a láka ma aby som nastúpil. Po tom ako som mu vysvetlil, že neviem lietať a ináč sa do člna nedostanem, sme sa zhodli na tom, že pôjdem dolu po prúde a na príhodnom mieste sa nalodím. Zhruba na úrovni dediny bolo akési rybárske vykotvisko, tak som sa tam nalodil a hybaj ďalej. Musím podotknúť, že pri klusaní popri vode som zdatne pískal aby bolo počuť kde som. Takže môžem odporučiť ak sa niekde na vode vykydáte z člna a cez pobrežný porast vás nevidno pískajte, alebo zvukom oznamujte kde ste. A ak náhodou máte po ruke pádlo, ešte k tomu žlté a stojíte niekde na brehu, kde sa dá nalodiť, vystrčte ho pred seba nad vodu. Jednoznačne ho vaši kumpáni z vody uvidia a tým aj vás. Po pár metroch odpočinku prišli tie najväčšie a hádam aj najkrajšie pereje Hrona. Preleteli sme cez ne ako raketa. Našpliechalo nám do člna tak zo dva litríky vody, ktoré sme však na ďalšom, pokľudnom úseku rieky vychytali kusom handry. Je treba spomenúť, že sme sa už plavili s Dolinom onoho času aj na Dunaji, ale Hron je naozaj onakvejšia rieka. Dvoj troj kilometrové pokojné úseky striedajú perejky a kamenité lavice, takže človek má čas aj na oddych a kochanie sa prírodou a zažije aj príjemne šteklivé vzrušenie. Jednoducho paráda. Vo Zvolene pred nesplavnou haťou, sme zastali a išli do Hypernovy doplniť zásoby jedla a mojich topánok, ktoré pri mojom naloďovaní vo Vlkanovej vzal čert (rozpadli sa chúďence).Tu sme čln preniesli v náručí do koryta za haťou a hajdy ďalej. Zhruba niekde pred Hronskou Dúbravou sme vykotvili na ľavom brehu pri stavoznaku SHMÚ a rozložili tábor o počte jeden stan. Na naše nemilé prekvapenie sme zistili, že máme na člne na boku dieru a tam nám uniká vzduch. Doslovne sme zožrali večeru a popadali sme do stanu ako hrušky. Od pol desiatej večer do rána pol deviatej neviem čo sa dialo okolo mňa. Ráno sme polepili ako tak čln páskou, ktorú nosí Dolina so sebou vo svojej príručnej údržbárskej dielni a dali sme sa na cestu, nech to vraj odsejpá. To odsejpanie bolo dosti pomalé, celý deň sme sa trtákali do Žiaru nad Hronom a až večer okolo siedmej sme pristáli v Hliníku nad Hronom.. Cestou sme mali spestrenie v podobe pepíkov (českých vodákoturistov) plaviacich sa okolo nás a aj popri. Popri toku viseli na stromoch zdrapy handier a igelitov po hronských vodách minulých. Bezvýsledne sme sa snažili v nich spoznať moje kraťasy, ale zato sme spoznali v jednej handre vraj mačku visiacu zo stromu. Po ceste zo Žiaru nad Hronom rieka meandruje dokonca natoľko intenzívne, že chvíľami sme išli smerom k Slnku a chvíľami od Slnka. Nachádzajú sa tu zákutia, ktoré značne iritovali našu aj tak bujnú fantáziu. Dolina doslovne čakal, kedy sa z niektorého trsu šachoriny vynorí krokodília hlava a zaborí zuby do nášho člna. Ale som ho tíšil, že ho nejak opleštíme veslom. Cestou nám už natoľko hrabalo, že sme na podnet Dolinu začali zhodnocovať, ktorý kopec nakoľko pripomína prsia mladej či zrelej ženy. Keďže sa Dolinovi a mne nepozdával značne vysoký obsah alkoholu v ovzduší a telách obyvateľov prístaviska v Hliníku nad Hronom (Kaťa by hádam aj pristala zostať, už toho mala na ten deň dosť), rozhodli sme sa pokračovať ďalej v ceste. O 40 minút sme zastavili na pravom brehu na štrkovitej pláži a postavili stan na lúke vedľa rieky. Dolina s Kaťou povečerali, potom sme spoločne zjedli sáčok dolinovych hrozienok a pospali sme. Teda pospal som ja. Ktovie čo ešte Dolina s Kaťou robili. Aha, vraj tiež pospali. V noci o pol jednej sa cez nás prehnala 45 minútová búrka. Vstali sme do mokrého, ale slnečného dňa. Moje maskáče a plavky, ktoré mali v noci za úlohu vysušiť sa od hronskej vody na dne obráteného člna sa kúpali v jazierku dažďovej vody a ani Dolinove tričko a ponožky nevyzerali o nič suchšie. Tak som si to všetko mokré navliekol na seba začal som fajčiť, ako hory okolo nás. Kým sme došli do Revišťského Podhradia, veci na mne pekne obschli. Dolina ostal strážiť čln, Kaťa so mnou obzrela kde sú krčmy a reštiky v záujme doplnenia kofeínu v podobe kofoly. Mno nič moc... Šecko zavreté alebo drahé. Na jednom mieste sa aj nejaká tetuška do nás naviezla, že kedy a kto to bude platiť. Na nechápavú otázku, že čo a ako platiť odpovedala, že vraj prenocovanie. Po vyjasnení situácie, že sme prišli len teraz teta vylúdila úsmev a vraj čo si želáme. My vraj, že teda nič a ideme ďalej.(Holt tá Kaťa má ale univerzálny ksicht, alebo žeby ja?Hm...). Hneď za prístaviskom je perej. Nejaký týpek na brehu fotil tú perej, práve keď sme tade prechádzali. Dumali sme, či vyčkává na nejakých prevrátencov, alebo si len robil náladovky (vyzerali sme naozaj bojovne naladení čo si odniesli rybári, keď nás museli počúvať spievať pieseň préce a Sajúz nerušimyj...). Na malebnom mieste Dolinu pochytilo sranie. Spomínam to len preto, že pri tejto príležitosti prišiel na to, čím sa inšpirovali stavitelia ázijských pagod či pagôd, či ako sa to píše. S Kaťou sme zhodnotili, že Dolina je zdatný hovnológ. Po pár kilometroch oleja (pokojná vodná hladina pripomínajúca olej) a nadštandardnej aktivite v podobe pádlovania, sme uvideli, podľa Dolinu, to čo sme vidieť nemali a to komín továrne v Žarnovici. V Žarnovici sme sa kochali stavbármi firmy Doprastav stavajúcimi diaľnicu. Konečnú sme mali pri drevenom lanovom moste, kde sme sa pekne krásne v priebehu hodinky pobalili a cesta vedúca od tejto zaujímavej konštrukcie nás doviedla na autobusovú zástavku. Plní elánu(zdochýňali sme na drevených lavičkách pred zatvorenými lahôdkami), sme tri hodiny čakali na autobus domov a potom už len dlhá sparná cesta na Dolnú Zem.

Záver: Hron je naozaj zaujímavá rieka pre splav z dôvodu, že sa tu striedajú kľudné úseky s temperamentnými, človek má na čo pozerať, priroda je prekrásná a keď sa niekto vykydá z člna, je na čo spomínať. Ako poučnô by som hádam uviedol asi toľko, že by nebolo od veci aby každému visela na krku píšťalka(to jest Dolinov nápad) pre prípad, že nevie pískať a keď vie pískať tak tiež nech visí. V prípade nestretnutia pri brehu, odporúčam stretko pri najbližšom moste (samozrejme po prúde), ktoré sa všetky vyznačujú podstatne plytšou vodou pod mostom a jednoduchým prístupom k vode( to jest nápad môj).

27.júna 2005

Róbert Výboch + trochu do toho zakafral aj Dolina pár poznámočkami

Dolinove poznámky

Čln Sevylor K105 nafukovací, 4 komory

Stav vody v BB bol asi 100 cm.

Celková doba plavby asi 16-18 hodín.

Celková preplávaná vzdialenosť z BB do ZC asi 60 km.

Nezabudnite si zobrať klobúk a opaľovací krém, vhodné sú slnečné (najlepšie polarizačné) okuliare, náhradný odev a veľa nápojov (ideálne sú nealkoholické :-) ). Rovnako si netreba zabudnúť dačo do žalúdka a všetko poriadne, nepremokavo zabaliť (vrátane toaletného papiera Hehehe)...

*

* DOMOV*

* Späť*

*