*
Mildo
Čo je to vlastne STEP? Oficiálne malá telovýchovná
jednota, neoficiálne partia mladých ľudí okolo Fera Sudoru, učiteľa nemčiny na
základnej škole na ul. Komenského v Komárne, venujúcich sa turistike, ktorá sa môže označiť ako
vysokohorská. Všetko to začalo už pred dvadsiatimi rokmi, keď Fero fungolval
ešte ako pioniersky vedúci na spomínanej škole. Vymyslel si vtedy prázdninový
tábor pre decká, vrámci ktorého mali aj trochu turistikovať. Po dvoch rokoch
v Slovenskom raji sa základňa
presunula do Športcampu v Tatranskej Lomnici a tejto lokalite
sme zostali verní až dodnes. Vyvrcholením úplne prvej „Lomnice“ ( ako
pravidelnú každoročnú expedíciu do Vysokých Tatier nazývajú stepkári medzi
sebou ) bol výstup na Rysy, pre mnohých najhorší zážitok v živote. Ale
väčšine sa to páčilo natoľko, že neváhali prísť aj rok nato a potom opäť
a opäť... Ako ľudia z bohapustej roviny sme si pre začiatok nedávali
príliš vysoké cieľe a snažili sme sa najskôr postupne navštíviť všetky
turisticky dostupné štíty v Tatrách. Po niekoľkých rokoch, keď sa podarilo
túto prvú métu dosiahnuť a získali sme určité skúsenosti odvážili sme sa
na výstupy s horskými vodcami. Ten prvý bol rovno na najvyšší štít
Slovenska. Dodnes táto túra predstavuje odmenu pre nových členov našej partie,
ktorý to nevzdajú hneď po prvom roku.
Niekedy v tom období si najstarší členovia STEPKy spravili kurz VM VHT,
teda základné minimum vysokohorskej turistiky, ktoré obsahuje napr. prácu
s lanom, zdravovedu a podobne. Takto poučení sme sa odhodlali aj na
skutočne „poriadnu“ akciu, výjazd do francúzskych Álp so zastávkou
v Rakúsku. Mont Blanc sa nám vtedy síce nepodarilo aj kvôli nedostatku
skúseností zdolať, ale aj Zugspitze, najvyššia hora Nemecka bola dobrý úlovok.
Rok na to sme expedíciu zopakovali, a napriek tentoraz skôr zdravotným
problémom sa Marekovi Bartovi podarilo vystúpiť na legendárnu Bielu horu. Bol to vtedy vrchol nielen najvyššej hory
Álp, ale určitým spôsobom aj vyvrcholenie celej činnosti našej partie, ktorej
členovia sa za pár rokov vypracovali na úroveň umožňujúcu zdolávať aj veľmi
vysoké kopce. Dôkazom toho je aj fantastický výkon odchovanca STEPky Jóžiho
Tánczosa, ktorý na Vianoce roku 2004 dosiahol vrchol Aconcagui, najvyššej hory
Ameriky a zároveň západnej pologule, s výškou 6961 m.n.m!
Ale ani potom činnosť STEPky neustala, hoci ju
prenasledovala napríklad aj nepriazeň počasia, ktorá ovplyvnila niekoľko
ročníkov legendárnej Lomnice. Po určitej prestávke sa podarilo navštíviť opäť
aj zahraničné lokality, tentoraz to boli Dolomity v severnom Taliansku.
Počas troch výjazdov do tohto nádherného pohoria stáli viacerí členovia TJ STEP
napríklad na vrchole Marmolady, čo je najvyššia miestna hora. Okrem toho
posledné dva turnusy vo Vysokých Tatrách ( r. 2003 a 2004) dopadli výborne
aj čo sa týka počasia a podarilo sa spraviť viacero náročných túr, okrem
iného aj čisto lezecký výstup na Voliu vežu.
Za tých dvadsať rokov prešlo STEPKou zhruba asi osemdesiat
ľudí. Niektorí to skúsili len raz, iní vydržali dlhšie. Niekoľko z nich sa
dokonca stalo aj členmi horolezeckého klubu JAMES. Nás starších najviac teší,
ak sa podarí v nových členoch prebudiť lásku k prírode a krásnym
horám. A to o to viac, že pochádzame z rovinatého kraja a na
tieto miesta musíme väčšinou dosť dlho cestovať. O tom že naša cesta je
správna svedčí aj to že nadšenie pre turistiku sa často prejaví aj
u takých detí, ktoré na to na prvý pohľad vôbec nevyzerajú. A ešte
jeden fakt: za celé tie roky nebol zaznamenaný v celej skupine ani jeden
jediný vážny úraz...
Nakoniec je tu chronologický prehľad udalostí týkajúcich
sa STEPKY:
1990 - dosiahnutie
posledného turisticky prítupného štítu v Tatrách, Kôprovského,
prvý výstup s horskými vodcami, Gerlachovský štít
1991 – ďalší výstup s horskými vodcami, Lomnický štít
1992 – nasledujú Vysoká a Ľadový
1993 – expedícia do Álp, dosiahnutie vrcholu Zugspitze (
Wetterstein Gebirge ),
neúspešný pokus o Mont Blanc
1994 – druhá expedícia do Álp, Marek Bárta na vrchole Mont Blancu
2003 – výstup na Jastrabiu vežu, prechod Karbunkulového
hrebeňa, výstup na
Pyšný
štít
2004 – Baranie rohy, prvá čisto lezecká túra na Voliu
vežu
* DOMOV*
*
*