Dolina

Človek vydrží bez jedla dlhšie ako bez vody. Denne jej potrebujeme aspoň dva litre, hoci v horúcich letných dňoch to môže byť aj šesť - sedem litrov na osobu a deň. Dokonca na púšti sa udáva hodnota až 14litrov vody na osobu a deň! Ďalej sa však budeme baviť o podmienkach na Slovensku. Táto hodnota silne závisí na teplote a vlhkosti ovzdušia, na vykonávanej činnosti a na danostiach tej-ktorej osoby.

Získavanie vody môže byť problémom, hlavne v suchých oblastiach, ako sú napr. krasové oblasti, kde sa voda rýchlo stráca v podzemí, ale na nedostatok vody narazíme aj pri hrebeňových tútach. Pramene sa zvyčajne nachádzajú trochu nižšie pod hrebeňom a preto pre zásobovanie vodou ho treba opustiť a zostúpiť nižšie.

Počas našich potuliek sa snažíme zobrať si aspoň 2 litre vody do ruksaku už z domu. Na dlhší pobyt je však nemyslitelné brať si vodu z domu a preto sa musíme poobzerať po zdroji vody priamo v prírode. Najlepším zdrojom vody je studnička pri ktorej je označenie "pitná voda" a ak sú tam aj výsledky rozboru vody tak je to super! Obyčajne sa však stretneme s neoznačenou studničkou. Ako zistiť či je voda v poriadku?

Nuž nie som žiadny znalec, takže neberiem nijakú zodpovednosť za prípadnú ujmu na zdraví, ale za tých desať rokov čo pijem vodu zo studničiek a prameňov som nemal nejaké evidentné príznaky nakazenia sa z vody (možno nejaké skryté...). Studničky a pramene si vyberáme v prvom rade podľa vzhľadu samotnej studničky a jej okolia. V prvom rade je dôležité, aby sa studnička nachádzala ďalej od miest chovu domácich zvierat a ani nad úrovňou studničky sa nenachádzali zdroje znečistenia, ako sú pastviny zvierat, smetiská, chaty a pod. Okolie studničky musí byť čisté, bez smetí, ale aj bez akýchkoľvek zdochlín, alebo výkalov zvierat či ľudí. Voda musí byť tečúca nie stojatá, nesmie zapáchať, alebo byť mútna a bez rias. K vode z prameňa, alebo studničky nesmie pritekať povrchová voda, ktorá by ju znehodnotila.

Zachytávanie dažďovej vody môže byť pomerne dobrým zdrojom vody. Prax je však taká, že ak hrozí daždivejšie počasie zvyčajne si nenaplánujeme pobyt v prírode. Ak sme však odkázaní na zbieranie dažďovej vody je dobré využiť na tento účel stan z ktorého zachytíme vodu do fliaš, alebo do igelitového vrecka. Treba si však dať pozor na to, aby stan nebol impregnovaný toxickou látkou proti premokaniu. Je dobré nezachytávať vodu hneď od začiatku zrážok, lebo prvé kvapky dažďa čistia vzduch od prachu a chemikálií a v konečnom dôsledku aj stan. Keby sme takúto vodu použili na pitie, mali by sme namieso vody polievku so všetkým možným aj nemožným;-) Je vhodné aby sa v smere proti prúdeniu vzduchu nenachádzalo príliž veľa chemických tovární. Praktické skúsenosti s tým však nemám, lebo nám hrozilo iba raz na Plešiveckej planine, že to bude nutné, ale nakoniec sme vydržali bez vody...

V zimnom období je úloha zabezpečiť si vodu trochu ľahšia, samozrejme ak už stihol napadnúť sneh. V podstate platí to isté ako pri zachytávaní dažďovej vody (chemické továrne, prvý sneh ). Rozdiel je hlavne v zbere vody, resp. snehu. Samozrejme zbierame sneh na čistom mieste. Zbieraný sneh by mal byť v prvom rade biely a nie žltý, alebo sivý. Samozrejme sneh sa nedá piť, teda aspoň nie tak ako sme si zvykli. Jesť sneh priamo sa nevypláca nie len preto, že človeka môže rozbolieť zub, alebo hrdlo, ale v zimnom období by nás výdaj energie na roztopenie snehu na vodu priamo v tele mohol stáť aj život, alebo omrznutie nejakého prstu na nohe. O čo vlastne ide? Teplota tela je 37oC a organizmus sa ju snaží udržať za každú cenu. Ak sa napijeme litra vody cca 12o C organizmus si ju zohreje na 37o C a na to potrebuje 100 kJ to je asi toľko, koľko jej obsahuje asi 100g čerstvej zeleniny. Ak sa však najeme 1kg snehu (1kg snehu=1l vody) teplého 0o C organizmus spotrebuje cca 490 kJ teda si toľko ako je v 100g kuracieho či chudého hovädzieho mäsa! a to je už rozdiel oproti 12o vode. Je to tak preto, že sneh bol v našom príklade chladnejší o 12o C a ešte na samotné roztopenie 1kg ľadu, alebo snehu s 0o C na vodu tej istej teploty potrebujeme asi 333 kJ.

Takže ako na to?

1. Vyhliadneme si čistý biely sneh. Ak má sneh inú farbu tak je znečistený a nevhodný na konzumáciu.

2. Nazbierame si teda do hrnca nejaký sneh. Obyčajne sa predpokladá, že nazbierame sneh "kopcom" do hrnca a dobre utlačíme, aby sa ho tam zmestilo čo najviac. Má to však jeden háčik. V takomto prípade sa bude diať presne to, čo nepotrebujeme. Nakoľko je sneh zlým vodičom tepla tak sa hrniec rozohreje na variči na vysokú teplotu a sneh sa radšej ryche zmení na paru a unikne preč z hrnca, a to naozaj nepotrebujeme. Najlepšie bude nazbierať asi polovicu hrnca snehu a snažíme sa ho príliž neutlačit.

3. Ak máme nejakú vodu tak sneh podlejeme, aby vznikla pokiaľ možno čo najredšia snehová kaša (brečka ako býva na cestách, len o voľačo čistejšia).

4. Hrniec zakryjeme pokrievku, aby sa voda nevyparovala a znížili sme straty tepla.

5. Na miernom ohni zahrievame. Ak sme sneh nemohli podliať vodou musíme byť pri ohrievaní zo začiatku dosť opatrní, aby sa nevyparilo všetko.

6. Keď vznikne zo snehu voda a trochu sa ohreje, pridáme ďalší sneh kým nevznikne snehová kaša

7. Body 4, 5, 6 opakujeme dovtedy kým nemáme dostatok vody.

8. Po roztopení snehu na vodu, alebo keď už voda prevažuje nad snehom môžememe ohrievač pustiť naplno a vodu zohriať na potrebnú teplotu.

Vodu neznámej kvality je vhodné upraviť pomocou filtrovania, chemicky, alebo ju aspoň prevariť.

* DOMOV*

*